Rozhovor so špeciálnou pedagogičkou Tímeou Dubaiovou

Rozhovor so špeciálnou pedagogičkou Tímeou Dubaiovou

Špeciálna pedagogička Tímea Dubaiová: Ľudia „autizmus“ nechápu, je dôležité dostať ho do hlbšieho povedomia, aby tieto deti neboli odsudzované a postavené na okraj spoločnosti

 

Jej práca ju baví a svojim spôsobom je špeciálnou nielen pedagogičkou, ale aj človekom. ,,Silným zážitkom pre špeciálneho pedagóga môže byť hoc aj jediné slovo, ktoré vysloví doposiaľ nehovoriace autistické dieťa, či objatie od dieťaťa, ktoré sa nikdy citovo neprejavilo, akýkoľvek malý pokrok u autistických detí je pre nás silným, motivujúcim zážitkom.” hovorí v rozhovore Tímea Dubaiová

 

Ste špeciálnou pedagogičkou na základnej škole. Prečo ste sa rozhodli venovať práve tomuto povolaniu?

Špeciálna pedagogika ma vážnejšie zaujala až v okamihu, keď som zistila, že môj syn Dominik bude nielen vo výchove, ale aj vo vzdelávaní potrebovať špeciálnu pomoc. V tej dobe (pred skoro 20 rokmi) som navštívila knižnicu, vyhľadávala informácie na internetových stránkach, kde som sa dozvedela viac o jeho postihnutí a následnej pomoci. Bolo to veľmi náročné obdobie. Postupne ma však táto problematika zaujala a pohltila až natoľko, že som sa rozhodla magisterské štúdium absolvovať a ukončiť v odbore špeciálna pedagogika.


Je niečo, čo máte na svojej práci najradšej?

Ťažko sa hovorí, čo mám na tejto práci najradšej. Práca s deťmi ma baví a napĺňa, keď vidím pokroky. Nie je nič krajšie, ako keď máte prácu, do ktorej radi a s úsmevom chodíte.

Každé dieťa, či je zdravé, choré, či postihnuté, má svoju osobnosť, svoju individualitu…, nie je to inak ani pri deťoch s autizmom, či inými pervazívnymi poruchami. Pri práci s týmito deťmi nie vždy dostanete spätnú väzbu, je to dlhodobý proces, ale ak to príde, tešíte sa z toho, o to viac vás to v práci posúva ďalej.

Baví ma aj tvorba špeciálnych a kompenzačných pomôcok, samozrejme, veľakrát sa inšpirujem na rôznych internetových stránkach, stojí ma to nielen veľa osobného voľna, ale aj nemálo finančných prostriedkov. Špeciálne a kompenzačné pomôcky pripravujem a prispôsobujem individuálnym a aktuálnym potrebám žiakov.


Práca s deťmi, ktoré majú špeciálne potreby určite nie je jednoduchá. V čom sa odlišuje od zamestnania učiteľky?

Práca školskej špeciálnej pedagogičky sa líši hlavne v individuálnom prístupe ku žiakom. Kým učiteľka má v triede 16 – 20, niekedy aj viac detí, špeciálno-pedagogická intervencia prebieha naraz najviac s 3 žiakmi. Mojou snahou je dosiahnuť, aby žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami prežívali radosť zo školskej práce a úspech v kolektíve žiakov.


Ako teda vyzerá váš bežný deň v práci?

V procese vyučovania poskytujem žiakom individuálne špeciálno-pedagogické, terapeutické  a rehabilitačné intervencie. Poskytujem konzultácie, rady a informácie pedagogickým zamestnancom školy, v prípade potreby aj rodičom žiakov. Podľa potreby spolupracujem s poradenskými centrami, predovšetkým s centrami špeciálno-pedagogického poradenstva (CŠPP, SCŠPP), centrom pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie (CPPPaP), prípadne s lekármi.


Vedeli by ste si spomenúť na nejaký silný zážitok?

Silný zážitok? Najsilnejšie, pozitívne zážitky mám bezpochyby zo svojho predchádzajúceho zamestnania. Pracovala som na viacerých pozíciách od asistentky pedagóga, vychovávateľky v ŠKD (Školský klub detí), učiteľky v triede so žiakmi s MP  (mentálne postihnutie), či ako odborný zamestnanec v poradenskom centre.

Začínala som  v autistickej triede, odkiaľ mám asi najviac silných, nezabudnuteľných zážitkov. Silným zážitok pre špeciálneho pedagóga môže byť hoc aj jediné slovo, ktoré vysloví doposiaľ nehovoriace autistické dieťa, či objatie od dieťaťa, ktoré sa nikdy citovo neprejavilo, akýkoľvek malý pokrok u autistických detí je pre nás silným, motivujúcim zážitkom.


Dá sa povedať, že autistické dieťa žije v takom vlastnom svete. Aké spôsoby či metódy využívate pri práci s deťmi s autizmom, aby sa vám doň podarilo dostať?

Pri edukácii detí s autizmom sa opieram predovšetkým o techniky kognitívnej a behaviorálnej terapie. Aby bola intervencia efektívna, jej súčasťou  by mal byť hlavne rozvoj funkčnej komunikácie a nácvik sociálnych a pracovných zručností.

Jedným z najpoužívanejších programov, je program TEACCH, ktorý je určený pre všetky vekové kategórie. Program TEACCH kladie dôraz na štrukturalizáciu a vizualizáciu, medzi hlavné prvky patria:

  • štruktúrované prostredie – jasné členenie priestoru podľa jeho účelu;
  • časový plán – rozvrh, denný režim, ide o informácie o tom čo sa bude v priebehu dňa diať;
  • vizuálne pomôcky – (predmet, fotka, obrázok) ich pomocou sa kompenzujú nedostatky v porozumení reči, používajú sa súčasne s verbálnym pokynom;
  • rutina – pravidelný spôsob vykonávania činností kompenzuje nedostatky pri riešení bežných situácií (systém práce zľava doprava alebo zhora nadol).

Metóda AAK – Augmentatívna a alternatívna komunikácia – podpora komunikácie s využitím alternatívnych alebo augmentatívnych systémov, ktorá je určená pre deti a dospelých s vrodeným narušením komunikačného procesu, ktoré vzniklo ako dôsledok handicapu (zmyslové, mentálne, viacnásobné postihnutie, poruchy autistického spektra atď.), získanej poruchy a degeneratívneho ochorenia (poškodenie CNS, mozgové príhody, úrazy atď.). Systémy AAK je možné prispôsobiť mentálnej úrovni konkrétneho jedinca.


Tieto metódy sa odniekiaľ učíte, respektíve ste sa ich učili, alebo máte aj nejaké vlastné?

Áno, tieto metódy,  formy a postupy  som sa učila ešte na vysokej škole. V tomto smere je celoživotné vzdelávanie nevyhnutnosťou, a preto je mojím cieľom svoje znalosti  a vedomosti naďalej komplexnejšie rozširovať. Absolvujem školenia (webináre) aj na témy, ktoré sa netýkajú výhradne detského autizmu. Nakoľko momentálne pracujem ako školský špec. pedagóg na ZŠ, mám vo svojej starostlivosti v najväčšej miere zastúpených žiakov so ŠVVP – VPU (Vývinové poruchy učenia).


Malé deti dokážu byť kruté rovnako ako niektorí dospelí. Odborníci tvrdia, že šikany na školách čoraz viac pribúda. Ako sa chovajú ostatné deti k deťom, ktoré majú  špeciálne potreby?

Žiaľ, musím potvrdiť, stretla som sa s viacerými negatívnymi postojmi. Ide zväčša o nepochopenie zo strany žiakov, stane sa však, že k netolerancii dochádza aj zo strany pedagógov, ktorí sa nevedia vžiť, resp. prijať, či pochopiť takého žiaka v triede, v  kolektíve.


Mám pocit, že ľudí tým pádom treba stále učiť vzájomnej tolerancii. Vzdelávate deti o tejto téme? Ak áno ako?

Osobne nevzdelávam deti na túto tému. Na našej škole má problematiku „Šikana“ v kompetencii hlavne školská psychologička. V súčasnosti prebieha projekt pod názvom „Škola bez nenávisti“. Z tohto projektu máme vypracovaný akčný plán, teda aktivity, ktoré by sme ako škola mali splniť. Mimo toho, školská psychologička pracuje so žiakmi skupinovo v triedach, nie  formou diskusie, ale formou skupinových prác. Robí sociometrie, dotazníky na klímu triedy, aby vedela dopredu určiť pozície žiakov na prípadné budúce „obete“. Taktiež sa v budovách školy nachádzajú „schránky dôvery“, ktoré slúžia na to, aby sa žiaci mohli zdôveriť so svojimi pocitmi, problémami, či ťažkosťami, ktoré v bežnom živote zažívajú.


S akými najčastejšími problémami sa deti s autizmom stretávajú v škole?

Neviem ohodnotiť, ako s touto problematikou bojujú ostatné školy, ale v našej škole vidím v tomto smere veľký posun. Na 1.stupni ZŠ máme dvoch autistických žiakov. V oboch triedach sú títo žiaci plne akceptovaní a pochopení ako pedagógmi, tak i kolektívom  žiakov. V triedach majú vytvorené vhodné podmienky na bezproblémový priebeh výchovno-vzdelávacieho procesu.


Čo by podľa Vás dopomohlo k skvalitneniu života detí s autizmom a ich rodín?

V prvom rade by to mala byť včasná intervencia. Veľmi dôležitú úlohu zohráva individuálny prístup a úzka spolupráca s rodičmi.

Detský autizmus spolu s ostatnými poruchami autistického spektra patrí medzi pervazívne vývinové poruchy, ktoré prenikajú celou osobnosťou dieťaťa a významne ovplyvňujú jeho správanie, možnosť socializácie a vzdelávanie. Príčina tejto poruchy nebola dodnes presne objasnená, ale predpokladá sa, že ide o kombináciu viacerých faktorov. Včasná diagnostika preto zohráva kľúčovú úlohu pri poskytnutí včasnej a efektívnej intervencie.

Na Slovensku mne osobne stále chýba informovanosť, chýba mi zviditeľnenie detí s autizmom, je natočených  zopár veľmi pekných filmov, ale ľudia „autizmus“ nechápu, je dôležité dostať ho do hlbšieho povedomia, aby tieto deti neboli odsudzované a postavené na okraj spoločnosti. Sú verejnosťou stále vo väčšej miere nepochopení.


Ako vnímate projekt Jurko?

Vnímam ho veľmi pozitívne. Verím, že aj vďaka Vášmu projektu Jurko, si ľudia uvedomia, aký ťažký život majú rodiny, ktoré takéto dieťa vychovávajú. Budú voči týmto deťom a ich rodinám ohľaduplnejší, tolerantnejší a nájdu väčšie pochopenie a prijatie v spoločnosti.


Je niečo s čím by ste sa ešte chceli s nami podeliť?

Veľmi ma teší, že ste sa podujali natočiť film „Jurko“, a tým tak vyzdvihnúť detský autizmus a ostatné poruchy autistického spektra do povedomia, aby spoločnosť  nemala predsudky voči týmto deťom a ich rodinám.


Autor: Sabina Bebčáková

Leave a comment